Krehkosť detí a ľahkovážnosť rodičov (1.časť) Smiech

Autor: Jakub Banik | 11.2.2013 o 21:36 | (upravené 11.2.2013 o 23:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

Život nie je zábava, no občasná party nezaškodí... Rodina? Aké sú v skutočnosti vzťahy medzi dospievajúcimi mladými ľuďmi a ich rodičmi? Je rozdiel medzi generáciou súčasných tínedžerov a generáciou mladých spred 20 rokov? Kto má pravdu: Rodič alebo dieťa? Prečo musia mať pravdu obaja? Aj o tom sa dozviete v tomto mojom prvom, debutovom článku, ktorý som napísal dávnejšie.

V rámci týždňa študentstva sa na našej škole konali rôzne akcie, ako napr. beseda o škodlivosti fajčenia (nerozumiem, ako niekto dokáže aj po takejto prednáška fajčiť), prednáška o vzniku vesmíru, volejbalová turnaj všetkých tried a perlička na záver, čitateľský maratón. :) Všetky tieto zaujímavé aktivity mali spestriť študentom jeden obyčajný týždeň markantnými aktivitami. Cieľom čitateľského maratónu bolo, aby sa študenti opäť vrátili k knihe - k prameňu múdrosti. Každá trieda si prečítala jednu, študenti mali pridelené úlohy, ktoré sa týkali danej knihy, museli napr. vytvoriť karikatúru alebo dokončiť dej knihy.

Tento čitateľský ,,maratón" mal za úlohu hlavne oživiť v študentoch túžbu, nadšenie a vášeň k čítaniu a ku knihám samotným, keďže v súčasnosti, v dnešnej modernej pretechnizovanej dobe dochádza k tendencii nečítať knihy - "vygoogliť" na internete presne to, čo potrebujem za krátky časový interval. Je to lacnejšie a stojí to menej peňazí, no v konečnom dôsledku okrádame len sami seba. Mnohým sa pravdepodobne otvorili oči, pričom zistili pravú hodnotu nehrdzavejúceho Gutenbergovho vynálezu.

Vynález kníhtlače Gutenberg

Študenti v čitateľskej akcii :)

 

Moju triedu prekvapilo najnovšie románové dielo - kniha od Borisa Filana, nazvaná interaktívne Wewerka, ktorá je dynamickým príbehom, odohrávajúcim sa priam fyzicky v súčasnosti, duchovnou atmosférou sa však vracia do 60. rokov minulého storočia. Nápadne pripomína kultové romány príslušníkov beat generation (napríklad Kerouacov román Na ceste) naplnené zámerným hľadaním zmyslu aj bezcieľnym blúdením vo vlastnom vnútri. Hlavnou postavou Filanovej knihy a súčasne rozprávačom je adolescentka Anna Kováčová. V duchu latinského príslovia ,,nomen est omen" je to dievča ako mnohé iné. Príťažlivá, odhodlaná, svojhlavá aj trochu bezočivá. Používa takmer výlučne svoju prezývku Wewerka, personifikujúc svoju túžbu po neobyčajných zážitkoch, nájdení a vymedzení vlastnej individuality. Veľmi skoro začína žiť pestrý život podľa svojich predstáv. Dostáva sa do konfliktu s matkou, s kamarátkami, s frajerom ba aj so zákonom, vyskúša takmer všetko ilegálne: alkohol, drogy, náhodný sex... Rozprávanie v prvej osobe je plné drsných až vulgárnych výrazov, ktoré, bohužiaľ, dnešná mládež používa bežne, preto boli aj bohato zastúpené v dialógoch, aby viac priblížili život tínedžerov aj ostatným generáciám. Už pri vstupe do života sa Wewerka konfrontuje s rozporom medzi tým, čo je hodnotné, dobré, morálne a tým, čo treba reálne žiť, aby človek prežil: „Byť dobrák, to je horší trest, ako byť slepý alebo hluchý, alebo nemať jednu nohu. To všetko sa dá liečiť, ale dobráctvo je nevyliečiteľné." Rozpory sa počas deja prehlbujú, cesty predlžujú, skúsenosti hromadia, zmysel sa však stráca... Osudným, neplánovaným cieľom dobrodružstiev a horúčkovitých ciest je v konečnom dôsledku psychiatrická liečebňa...

Tento ,,maratón" nám nezabezpečil namiesto hodiny slovenčiny len ,,bezbolestnú" hodinu bez trápenia sa s jazykom, ale i ponaučenie a nenútené donútenie k zamysleniu sa nad sebou, či je skutočne správne všetko to, čo robíme. Kniha nám duchaplným štýlom prezentovala problematiku upadajúcej etiky mládeže, ktorá ľahko skĺzne do ,,slepej uličky", z ktorej ťažko von. Mnohí z nich, najmä neplnoletí stredoškoláci, sa i v neskorých večerných hodinách, kedy by mali byť doma s rodičmi alebo by mali už spať, pohybujú vo väčšine aj v podnapitom stave v tmavých uliciach, v zlých skupinách ľudí, stretávajú sa s nevhodnými partiami, pričom sa oddávajú telesným radovánkam, opíjaniu a drogovaniu...

Chcú mať rodičia zo svojich detí alkoholikov, narkomanov, závislákov, skrachovancov, negramotné a nevzdelané indivíduá, ktoré sa o seba nevedia sami postarať?! Určite nie. VY - rodičia by ste sa mali so svojimi deťmi viac rozprávať. Riešenie každého problému je založené na komunikácii. Mali by ste sa im viac venovať... Nezatvárať im dvere pred nosom, lebo vraj máte veľa práce, nemáte čas,... lebo potom bude neskoro, keď vám z polície zavolajú alebo vás prekvapí ich nečakaná návšteva so smutnou správou, že sa vášmu dospievajúcemu dieťaťu niečo stalo, nebodaj nešťastnou náhodou zomrelo. Nikdy neviete či ho nevidíte naposledy. Preto si užite každú jednu možnú chvíľu s deťmi, venujte sa im, hrajte sa s nimi, cestujte, rozprávajte sa s nimi o ich problémoch, veď sú to predsa vaše deti a ich problémy by mali byť aj vašimi problémami. Áno, možno sa správajú akoby zhltli všetku múdrosť sveta, mierne namyslene a sebestačne a málokedy vám povedia slová ako: ,,ďakujem, ľúbim ťa/vás, prosím, už to nespravím, už budem dobrý...", no v skutočnosti sú na vás plne odkázaní, len si to nevedia uvedomiť, hlavne nie priznať. Tak veľmi „závislí" ako i vy na nich... :)

Freedom :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?